Aviatik Klub

Popri spoločnosti AERO SLOVAKIA a.s. vzniklo a úspešne pracuje občianske združenie Aero Slovakia - Aviatik Klub, ktorého hlavným poslaním je záchrana historicky hodnotnej leteckej techniky a jej renovácia. Doteraz sa podarilo renovovať nasledovné lietadlá a vrtuľníky:

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Rekonštrukčné práce prebiehajú pod dohľadom a za enormného pracovného prispenia p. Aurela Rumanovského. Renovovaná technika je vystavená vo vyhradených priestoroch našej spoločnosti tak, aby bola prístupná všetkým návštevníkom.

 

 

"2% Vašich daní môžete venovať na podporu činnosti nášho občianskeho združenia: AERO SLOVAKIA - Aviatik Klub, o.z.,
Letisko Janíkovce, 949 07 Nitra, IČO: 42041031"

klzák SG-38

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Klzák nemeckej konštrukcie Schulgleiter SG-38 bol skonštruovaný a postavený v roku 1935 študentami z Chalmers Institute of Technology v Gothenburgu. Postavili ho vo firme Schneider Flugzeugbau. SG-38 bol ľahko ovládateľný za letu i napriek tomu,že nemal žiadne prístroje. Rýchlosť bola odhadovaná podľa zvuku napínacích lán. Ľahko sa s ním robili zátačky a bol veľmi stabilný. V tomto období mali Nemci najvačšie skúsenosti v plachtení. Mierová zmluva totiž zakazovala nemcom vyrábať a lietať na motorových lietadlách. Toto viedlo k tomu ,že v roku 1920 sa zrodila plachtárska aktivita vo Wasserkuppe na hrebeni Rhongebirde. Legendárne Wasserkuppe, kde pôsobil geniálny a známy Alexander Lippisch je stále dôležitým plachtárskym strediskom v Nemecku s dobre zmámim leteckým múzeom. Klzák SG-38 patriaci Aeroklubu Nitra bol pôvodne umiestnený v depozitári Slovenského poľnohospodárskeho múzea, kde v zlých podmienkach postupne chátral. Po prevezení bol členmi Slovenského leteckého zväzu Nitra a AeroSlovakia a.s. pracne zrekonštruovaný a v súčasnosti je zapožičaný do expozície VHÚ na letisku Piešťany.

Mig-15bisSB

 

Lietadlo MIG-15 prvýkrát vzlietlo na konci roku 1947. Do radovej služby bolo zavedené v roku 1951. Celkovo bolo vyrobených viac ako 13 000 kusov všetkých verzií. Licenčne sa od roku 1952 vyrábalo aj v Československu, kde bolo vyrobených 1126 kusov rôznych modifikácií. MIG-15 sa bojovo preslávil najmä v Kórejskej vojne do polovice 50-tych rokov. Ako prepadový stíhač, bombardér, prieskumné a aj cvičné lietadlo sa používalo v mnohých štátoch sveta, ako v ZSSR, Československu, Poľsku, Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku, NDR, Egypte, Sýrii, Číne, Indonézii, Pakistane a v mnohých ďalších. V niektorých štátoch lieta dodnes (Albánsko – armáda, USA – v súkromných rukách).

 

Základné údaje Mig-15bisSB:

  • Rozpätie krídel.........................................................10,08 m
  • Dĺžka lietadla............................................................10,04 m
  • Výška.........................................................................3,70 m
  • Prázdna hmotnosť................................................3681 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť..............................5380 kg
  • Maximálna rýchlosť pri zemi................................1076 km/hod
  • Maximálna rýchlosť vo výške 3000 m..................1107 km/hod
  • Dostup...............................................................15500 m
  • Dolet....................................................................1330 km
  • Maximálna stúpavosť...............................................50 m/sek
  • Dolet s prídavnými nádržami...............................2520 km
  • DÍžka rozbehu/dobehu...................................475/670 m
  • Motor............................................Klimov VK-1, ťah 26,49 kN
  • Výzbroj.....letecký kanón N-37, kaliber 37mm, zásobník 40 nábojov
  • 2x letecký kanón NR-23, kaliber 23mm, zásobník 160 nábojov
  • Možnosť podvesenia bômb o celkovej váhe do max. vzletovej hmotnosti.

 

Mig-15bisSB „3652“ (výr.č. 613652):

Vystavený kus bol vyrobený v závode Aero Vodochody ako verzia „bis” v roku 1956. 5. marca 1956 bol preletený k 5. stíhaciemu leteckému pluku v Plzni. Počas svojej aktívnej kariéry prešiel mnohými inými pôsobiskami, medzi ktorými boli aj letiská Piešťany a Košice. Ako drvivá väčšina lietadiel Mig-15 v ČSSR, ktoré boli rýchlo prekonávané modernejšími typmi, bol prestavaný na stíhaciu-bombardovaciu verziu „SB“. V roku 1971 bol vyradený zo služby a prevezený pod hrad Bouzov na Morave, kde sa stal jedným z mnohých pamätníkov ČSĽA v Československu. V roku 1990 bol prevezený do Dopravného múzea Prešov a neskôr do Aero Slovakia a.s.

 

Renovácia:

Lietadlo bolo dovezené 24.6.2005 z Prešova v rozobratom stave. Na prvý pohľad bolo jasné, že utrpelo rôznymi prepravami a rozobierkami v minulosti. Jednotlivé časti boli silne znečistené a zkorodované. Množstvo dielov chýbalo (bolo nutné ich získať z iných zdrojov alebo vyrobiť), bolo poškodených a pilotná kabína musela byť kompletne nanovo zrekonštruovaná. Práce začali 12.7.2005 a bez prerušenia trvali do 5.9.2005 pričom bolo odpracovaných 420 pracovných hodín.

MIG-17 (LIM-6bis)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

MIG-17 je pokračovaním vývoja MIG-15. Sériová výroba začala v roku 1951. Počas výroby prešiel mnohými konštrukčnými zmenami. V roku 1955 začala licenčná výroba v poľskom závode WSK Mielec pod označením Lim-5, Lim-6 a v roku 1957 v Číne ako Shenyang J-5. Objem sovietskej výroby sa odhaduje na 6000 kusov, v Poľsku vyrobili 516 kusov a v Číne asi 2000 lietadiel. MIG-17 bol bojovo nasadený v Arabsko-Izraelskej vojne, v Ugande, Sudáne, Somálsko-Etiópskej vojne, Nigérii, Indonézii, Kambodži, na Cejlone, v Angole, Mozambiku a v Afganistane v 80-tych rokoch. V Československu slúžil len jeden MIG-17F a menší počet MIG-17PF (s radarom v nose), niekoľko z týchto strojov sa zachovalo v ČR.

 

Základné údaje MIG-17:

  • Rozpätie krídel..................................................9,62 m
  • DÍžka lietadla...................................................11,36 m
  • Výška................................................................3,80 m
  • Prázdna hmotnosť.......................................3930 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť.....................6286 kg
  • Maximálna rýchlosť pri zemi.......................1076 km/hod
  • Maximálna rýchlosť vo výške 3000 m.........1144 km/hod
  • Dostup.......................................................16600 m
  • Dolet...........................................................1080 km
  • Maximálna stúpavosť.....................................65 m/sek
  • Dolet s prídavnými nádržami.....................1670 km
  • DÍžka rozbehu/dobehu............................820/850 m
  • Motor.....Klimov VK-1F s prídavným spaľovaním, max. ťah 33,1 kN
  • Výzbroj.....letecký kanón N-37, kaliber 37mm, zásobník 40 nábojov
  • 2x letecký kanón NR-23, kaliber 23mm, zásobník 160 nábojov
  • Možnosť podvesenia 200 kg bômb, alebo rakiet na 6 závesníkov pod krídlami.

 

Lim-6bis „404“ (výr.č. 1J 0404):

Vystavený kus bol vyrobený v Poľsku v závode WSK Mielec ako verzia Lim-6 v roku 1961. O rok neskôr bol prestavaný na verziu „bis“. Lietadlo slúžilo v poľských vzdušných silách. Na tomto kuse bol neskôr pokusne namontovaný štvorkolesový hlavný podvozok kvôli skúškam možnosti vzletu a pristátia typu na nespevnených plochách. V 70-tych rokoch lietadlo dostalo podobne ako ostatné poľské stroje kamufláž, v ktorej aj dolietalo. Stroj je rekonštruovaný do pôvodnej podoby zo 60-tych rokov. Je jediným strojom typu MIG-17 vystaveným na Slovensku.

 

Renovácia:

Lietadlo bolo dovezené z Prešova 14.9.2005. Bolo značne poškodené rozobierkami v minulosti a malo zničený jeden záves pravého krídla. Mnoho dielov muselo byť doplnených, pilotná kabína bola zrekonštruovaná pričom celkom bolo na obnove pánom Rumanovským, Vaňom, Bartošom a kolektívom Aero Slovakia a spolupracovníkmi odpracovaných 555 pracovných hodín. Renovácia bola ukončená začiatkom Novembra 2005.

MIG-19PM

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Stavba prototypu bola ukončená v roku 1953. Do výzbroje armády ZSSR bol zaradený v roku 1955. MIG-19 bolo prvé sériovo vyrábané lietadlo, ktoré prekonávalo rýchlosť zvuku v horizontálnom lete. V Československu bola licenčne vyrábaná od roku 1957 verzia MIG-19S s kanónovou výzbrojov – vyrobených bolo 182 strojov. Verzie MIG-19P a PM s radarom Izumrud-2 v nose a len raketovou výzbrojou sa do Československa dovážali zo ZSSR. MIG-19 sa licenčne vyrábal aj v Číne, kde bolo od neho odvodených aj mnoho domácich verzií a neskorších typov. Bojové nasadenie bolo hlavne vo Vietname, Izraelsko-Egyptskom konflikte, Pakistansko-Indickej vojne, v Ugande, Afganistane. Lietadlo sa dodnes používa napríklad v Albánsku.

 

Základné údaje MIG-19PM:

  • Rozpätie krídel........................................................9,00 m
  • DÍžka lietadla.........................................................13,02 m
  • Výška......................................................................3,88 m
  • Prázdna hmotnosť............................................5660 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť..........................8645 kg
  • Maximálna rýchlosť pri zemi............................1210 km/hod
  • Maximálna rýchlosť vo výške 3000 m..............1445 km/hod
  • Dostup............................................................16800 m
  • Dolet.................................................................1390 km
  • Maximálna stúpavosť..........................................165 m/sek
  • Dolet s prídavnými nádržami.............................1910 km
  • DÍžka rozbehu/dobehu................................820/850 m
  • Motor.....2x RD-9B s prídavným spaľovaním, max. ťah každého 31,9 kN
  • Výzbroj.....4x riadené protilietadlové rakety RS-2U s dosahom až 6 km na závesníkoch pod krídlami, alebo iné rakety. Táto verzia nemala žiadne kanóny a neniesla ani bomby.

 

MIG-19PM „1048“ (výr.č. 651048):

Vystavené lietadlo bolo vyrobené v závode I.P. Čkalova v Gorkom, ZSSR v roku 1960. Preberacím letom dňa 24.2.1961 sa jeho majiteľom stala Československá armáda a domovským útvarom 5.slp na letisku Plzeň-Líně. Aktívnu službu skončilo 2.6.1972 a doslúžilo ako pozemný cieľ na strelnici v Kuchyni pri Malackách. Prostredníctvom gen.mjr.Bolchu, rodáka z obce Černík v okrese Nové Zámky, darovalo MNO toto lietadlo obci Černík pri príležitosti otvorenia spoločnej základnej školy s obcou Mojzesovo. O lietadlo bolo dlhé roky dobre postarané, až pokiaľ sa oň nezačali zaujímať rôzni zberači farebných kovov, vandali a pod. Lietadlo sa ocitlo v úplne dezolátnom stave a škola sa ho rozhodla zbaviť aj preto, lebo sa na ňom stalo niekoľko vážnych úrazov detí a obecný úrad nemal na opravu finančné prostriedky.

 

Renovácia:

Po komplikovanom rozobratí na mieste a prevoze do Janíkoviec v dňoch 9.-12. Novembra 2005 sa začalo so spisovaním jednotlivých poškodení a chýbajúcich častí, ktoré bolo veľmi obsiahle. Prakticky všetko, čo sa dalo ukradnúť, odmontovať, vytrhať alebo rozbiť rukami a kovovými predmetmi tak aj skončilo. Ostatné dokonal zub času. Najlepšie do dokazujú fotografie. Pokus zberateľov odmontovať chvostové plochy bez špeciálnych nástrojov skončil ich poškodením. Na rekonštrukcii exteriéru aj interiéru lietadla, ktoré boli naozaj tvrdým orieškom, odpracovali páni Aurel Rumanovský, Štefan Vaňo, za prispenia zamestnancov Aero Slovakia a.s. a spolupracovníkov, 890 pracovných hodín. Obrovské úsilie bolo odmenené 12. Mája 2006, keď MIG-19PM „1048“ opustil hangár.

MIG-21MA (MF)

 

Prototyp bol prvý krát zalietnutý v roku 1956. Sovietska nadzvuková viacúčelová stíhačka používaná od začiatku 60 rokov v mnohých modernejších verziách dodnes. Používaná vo viac ako 30 krajinách sveta. Vyrobených bolo viac ako 10 000 kusov v ZSSR a licenčne napríklad v Číne, kde vzniklo zo základnej konštrukcie aj niekoľko domácich derivátov. Lietadlo bolo nasadené vo viacerých arabsko-izraelských vojnách vo vojne vo Vietname a v mnoho iných vojenských konfliktoch. V Československu postupne lietalo niekoľko stoviek kusov rôznych jednomiestnych aj dvojmiestnych verzií a posledné boli na Slovensku vyradené po prelome tisícročí.

 

Základné údaje MIG-21MF:

  • Rozpätie krídel.....7,15 m
  • DÍžka trupu.....12,30 m
  • Výška.....4,00 m
  • Nosná plocha...23 m2
  • Prázdna hmotnosť.....5400 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť.....9400 kg
  • Maximálna rýchlosť pri zemi.....1300 km/hod
  • Maximálna rýchlosť vo výške 11 000 m.....2 230 km/hod /Mach 2,1/
  • Pristávacia rýchlosť.....................270 km/h
  • Dostup.....18000 m
  • Dolet.....1800 km
  • Maximálna stúpavosť.....160 m/sek
  • DÍžka rozbehu/dobehu.....800/550 m
  • Motor.....Dvojrotorový turbokompresorový motor Tumanskij R13 F-300, Maximálny ťah motoru - 40,00 kN, s prídavným spalovaním - 64,73 kN.
  • Výzbroj.....2 x kanón Gš 23 kalibru 23 mm s 200 nábojmi a široká škála raketovej a bombovej výzbroje na závesníkoch pod krídlami.

 

MIG-21MA (MF) “1112” (výr.č. 961112):

Lietadlo bolo vyrobené 27.6.1969 v Gorkom (dnes Nižnyj Novgorod) ako verzia vychádzajúca z Mig-21M označená pre export ako Mig-21MA. Prelet do ČSSR sa uskutočnil 17.7.1969. „1112“ bolo pridelený k 4.slp v Pardubiciach kde slúžilo do júna 1989. Po 600 nalietaných hodinách bolo odoslané na strednú opravu (SO) do Leteckých Opravovní Kbely (LOK), pri ktorej na ňom boli vykonané zmeny (napr. výmena pôvodného motora R11 za R13,montáž periskopu a plôtikov pod otvormi prisávania vzduchu,...) na štandard verzie Mig-21MF. SO bola ukončená 13.7.1977. Od 12.6.1989 patrilo lietadlo 5 slp. Plzeň-Líně, od 20.05.1991 lšp. Přerov a od14.02.1992 sslt. Ostrava-Mošnov. Pri delení majetku ČSFR pripadlo Slovenskej Republike. 21.11.1992 preletelo do Malaciek a od 1.1.1993 bolo v stave letectva ASR na Sliači. Na Slovensku slúžilo v Malackách dva roky a 14.9.1994 preletom z Malaciek na Sliač uzavrelo svoju aktívnu kariéru po nalietaní celkovo 1538 hodín pri 2458 vzletoch. Na Sliači bolo lietadlo odstavené v deklarovanom priestore a v rozobratom stave bolo po desiatich rokoch prevezené do múzea v Piešťanoch.

 

Renovácia:

10. októbra 2007 sa uskutočnila preprava a montáž lietadla do Aero Slovakia a.s. za pomoci pracovníkov leteckej základne Sliač. Lietadlo bolo v celkovo dobrom stave až na niektoré zkorodované časti (nity, odtokové hrany) a chýbajúce detaily, ktoré sú postupne dopĺňané. Po dôkladnom očistení bol prevedený nový nástrek a rovnako aj obnovené farebné detaily, výsostné označenie a popisky.

Suchoj Su-7BM

 

Suchoj Su-7 je jednomotorový celokovový stredoplošník so šípovým krídlom. Na jeho vývoji sa v OKB Suchoj začalo pracovať v roku 1953 a prototyp s označením S-1 sa prvý raz do vzduchu vzniesol 7.9.1955. Sovietske nadzvukové stíhacie lietadlo bolo neskôr prepracované na plnenie úloh stíhacieho bombardéra a exportované do spriatelených zemí Afriky, Ázie a Európy vrátane Československa, ktoré medzi rokmi 1964-1990 používalo stovku kusov vo verziách BM, cvičných U a neskôr BKL s vyššou zásobou paliva a dodatočnými závesníkmi pre výzbroj. Jeho prevádzka bola mimoriadne utajovaná najmä v súvislosti s možnosťou nesenia jadrovej výzbroje. Veľkým handicapom bol obmedzený dolet pre vysokú spotrebu a nesené množstvo paliva pre motor AL-7F. Vyrobených bolo celkovo 1847 sériových kusov.

 

Základné údaje SU-7BM:

  • Rozpätie.......................................................... 9,31 m
  • Dĺžka trupu.....................................................16.61 m
  • Výška............................................................... 4.86 m
  • Plocha krídla....................................................34 m2
  • Prázdna hmotnosť....................................  8 369 kg
  • Max.vzletová hmotnosť...........................  13 830 kg
  • Max rýchlosť pri zemi................................  1 150 km/hod
  • Max rýchlosť vo výške 11 000m..................2 120 km/hod  (MACH 2,0)
  • Pristávacia rýchlosť.....................................  280-300 km/h
  • Max dostup.............................................  19 500 m
  • Max dolet.................................................   1 410 km
  • Motor... Jednohriadeľový turboreaktívny motor Ljulka AL-7F1-100.
  • Maximálny ťah motora s prídavným spaľovaním - 96,00 kN.
  • Výzbroj... 2 x kanón NR-30 kalibru 30 mm. Možnosť nesenia neriadenej raketovej výzbroje a klasickej bombardovacej výzbroje na štyroch závesníkoch (dva pod trupom a dva pod krídlom). Špeciálnu výzbroj tvorila jedna taktická jadrová bomba, ktorú bolo možné zavesiť na ľavý podtrupový závesník.

 

SU-7BM “5021” (výr.č. 5021):

Lietadlo bolo vyrobené v Decembri 1963 v závode v Komsomolsku na Amure ako 21. kus 50. série. Po zálete bolo súčasťou úplne prvej dodávky pre Československo. Sovietsky piloti preletom dlhým takmer 8000km (obvykle 20 letov, 20 letových hodín) z výrobného závodu odovzdali prvých 12 kusov v polovici Apríla 1964 na letisku Mladá pre 28. sbolp, kde stroje najskôr slúžili na preškolenie domácich technikov a potom pilotov na tento typ. Úplne prvý mal stroj 5021 pridelený technik rtm. Pavliš. Už na konci roku 1964 sa pluk presunul do Čáslavi a neskôr sa niektoré stroje dostali do Náměšti nad Oslavou. Po nalietaní približne 1000 hodín lietadlá Su-7 absolvovali revíziu, pri ktorej obvykle dostávali hnedo-zelenú kamufláž. Stroj 5021 ju však pravdepodobne pre skoršiu revíziu nedostal a zostal tak jediným kusom v pôvodnom hliníkovom sfarbení, ktorý sa na Slovensku dochoval. Podľa niektorých zdrojov to bol práve tento stroj, ktorý sa dostal v roku 1970 do kurióznej zrážky vo vzduchu s vrtuľníkom Mi-1, ktorá sa len rozdielom centimetrov neskončila tragédiou ale len menším poškodením. Ďalšia výnimočná udalosť ukončila jeho letovú kariéru na strelnici Malacky pravdpodobne v roku 1980 alebo 1981. Mladý pilot v snahe o čo najpresnejšiu streľbu na cieľ neusledoval blížiaci sa terén a v poslednej chvíli za cenu veľkého preťaženia previedol lietadlo do stúpania. „Ohnuté“ lietadlo bolo odstavené a úradne „zrušené“ v Máji 1982 v Malackách. Neskôr bolo presunuté do leteckých opravovní Trenčín a potom sa stalo majetkom Vojenského historického ústavu – Vojenského historického múzea v Piešťanoch.

 

Renovácia:

Po takmer 30 rokoch státia na letisku Trenčín sa uskutočnilo niekoľko prehliadok stavu a v Júni 2011 sa uskutočnila trojdňová demontáž a preprava nadrozmerného nákladu do Aero Slovakia a.s za pomoci pracovníkov Aero Slovakia a.s., LOT Trenčín a študentov SOŠ LT v Trenčíne. Pri demontáži sa ukázalo „ohnutie“ lietadla, ktoré pripravilo nejeden tvrdý oriešok. Najmä pravá polovica krídla už na prvý pohľad znesie len statické vystavenie. Drak lietadla bol v relatívne dobrom stave až na chýbajúce detaily, ktoré sú postupne dopĺňané. Avšak hliníkový povrch bol silne znečistený. Tento krát bolo rozhodnuté nepreviesť nový nástrek ale dôkladné vyčistenie a retuše povrchu aj s ohľadom na modelársku hodnotu pôvodného kabátu s popiskami, ktoré sa zachovali najmä na spodnej časti trupu. Postupne boli obnovené farebné detaily, výsostné označenie a pokračuje dopĺňanie detailov. Od Októbra 2011 je lietadlo presunuté a zaradené medzi exponátmi v Aero Slovakia.

Suchoj Su-22M4

 

Stíhací bombardér Su-22 (exportné označenie lietadla Suchoj Su-17) je priamym nasledovníkom lietadla Su-7, od ktorého sa líši predovšetkým použitím nového krídla s meniteľnou geometriou. Prototyp vzlietol v roku 1966 a do sériovej výroby v ZSSR bola prvá verzia Su-17 zaradená v roku 1970. Jednomiestna verzia M4 je posledným článkom zdokonaľovania predovšetkým vybavenia a schopností niesť podvesenú výzbroj. V Československu a neskôr na Slovensku lietalo v rokoch 1984-2002 niekoľko desiatok kusov jednomiestnej bojovej verzie M4 a dvojmiestnej cvične-bojovej verzie UM-3K.

 

Základné údaje Suchoj Su-22M4:

  • Rozpätie krídel............................................10,02-13,60 m podľa šípovitosti
  • DÍžka trupu............................................................19,26 m
  • Výška......................................................................5,12 m
  • Nosná plocha..........................................24,45-38,49 m2 podľa šípovitosti
  • Prázdna hmotnosť............................................10 670 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť..........................19 430 kg
  • Maximálna rýchlosť pri zemi...............................1 350 km/hod
  • Maximálna rýchlosť vo výške 11 000 m..................Mach 1,7
  • Pristávacia rýchlosť...............................................300 km/h
  • Dostup.............................................................15 200 m
  • Dolet..................................................................2 550 km
  • Nosnosť.............................................................4 200 kg
  • Maximálna stúpavosť............................................160 m/sek
  • DÍžka rozbehu/dobehu...................................800/550 m
  • Pohonná jednotka.....Prúdový motor Ljulka Al-21F-3S, Maximálny ťah motora - 78 kN, s prídavným spaľovaním – 112,5 kN
  • Výzbroj.....va kanóny NR-30 kalibru 30 mm, riadené aj neriadené protizemné strely, bomby, protilietadlové strely, kontajnery pre rádioelektronický boj a prieskumné, na závesníkoch pod krídlami a trupom.

 

Su-22M4 “3312” (výr.č. 33812):

Lietadlo bolo súčasťou druhej dodávky zo Sovietskeho Zväzu v roku 1987 (prvá– 1984). Stroje boli dovezené do Hradca Králové, kde boli zkompletované v období 22.7.-5.8.1987 a preletené k 20.sbolp do Náměšti nad Oslavou, ktorá sa stala ich domovskou základňou až do rozdelenia ČSFR. Trupové číslo 3312 sa pri delení stalo majetkom Armády Slovenskej Republiky a 13.11.1992 bolo odovzdané na základňu Malacky-Kuchyňa. Prevádzka lietadiel typu Su-22, Su-25 a Mig-21 bola ukončená v roku 2002 a väčšina lietadiel Suchoj bola predaná do zahraničia, kde slúžia ďalej. Niekoľko, zväčša starších strojov, zostalo uskladnených v Malackách. Trup „3312“ bol za záujmu médií v noci zo 4. na 5.7.2009 prevezený do Nitry technikmi z leteckej základne Malacky a za pomoci VHÚ Piešťany. Krídla nasledovali o mesiac a boli kvôli celkovým rozmerom lietadla pripojené až po umiestnení k ostatným exponátom.

Aero L-29 Delfín

 

Aero L-29 Delfín je vojenské prúdové cvičné lietadlo, ktoré sa v priebehu 60. rokov stalo štandardným cvičným prúdovým lietadlom štátov Varšavskej zmluvy. Bolo prvým prúdovým lietadlom navrhnutým a vyrábaným v Československu vrátane jeho motora M-701. Prvý let sa uskutočnil 5. apríla 1959. Veľkým úspechom lietadla, a tým aj československého leteckého priemyslu bolo, že lietadlo L-29 Delfín vyhralo súťaž o štandardné lietadlo pre letectvá štátov Varšavskej zmluvy. Súťaže sa zúčastnili lietadlá L-29, Jak-30 (ZSSR), TS-11 Iskra (Poľsko). Preto sa lietadlo vyrábalo vo veľkých sériách pre viac ako 25 vojenských letectiev štátov v Európe, Afrike aj Ázii. Do roku 1974 sa celkovo vyrobilo približne 3500 kusov prevažne základnej cvičnej verzie. Existovala ešte prieskumná verzia L-29R a akrobatická jednomiestna L-29A. Pôvodne československé stroje, ktoré pripadli pri delení Slovensku, slúžili až do roku 2002.

 

Základné údaje L-29:

 Rozpätie..........................................................10,29 m

Dĺžka trupu.......................................................10,81 m

Výška................................................................ 3,13 m

Nosná plocha...................................................19,8 m2

Prázdna hmotnosť....................................... 2 280 kg

Max. vzletová hmotnosť............................... 3 540 kg

Max. rýchlosť vo výške 5 000m........................655 km/h

Max. rýchlosť pri zemi......................................620 km/h

Pristávacia rýchlosť........................................  130 km/h

Max. dostup.............................................    11 500 m

Max. dolet (s prídavnými nádržami)..............   894 km

Nosnosť zbraní............................................      200 kg

Pohonná jednotka..... Prúdový motor Motorlet M-701C

Maximálny ťah motora ..................................... 8,7 kN.

 

L-29 “3228” (výr. č. 993228):

Lietadlo bolo vyrobené v národnom podniku Aero Vodochody v roku 1969 vo farbe kovu len s lakovaním bezfarebným lakom a obdržalo štandardné výsostné znaky a označenie Československého vojenského letectva. Počas služby dostalo podobne ako ostatné stroje svetlošedý nástrek. Pri delení majetku federácie pripadlo Slovensku a slúžilo na výcvik pilotov až do roku 2002, kedy boli všetky lietadlá typu  L-29 vyradené a odstavené na základni v Malackách. Ešte koncom 90.-tych rokov dostali všetky stroje pomerne exotický kamuflážny nástrek a väčšina prešla aj generálnou opravou. Po nej stihli niektoré stroje nalietať do vyradenia skutočne len pár hodín. Lietadlá L-29 sa po vyradení stali majetkom VHÚ a boli presunuté do VHM Piešťany. 3228 tam bolo exponátom do Októbra 2012, kedy bolo zapožičané Aero Slovakia – Aviatik Klubu. Tento stroj má od GO nalietaných viac ako 400 letových hodín.

Kamov Ka-26

 

Tento viacúčelový vrtulník s dvoma protibežnými rotormi - koncepcia ktorej priekopníkom je dodnes Kamov, prvýkrát vzlietol 18.8.1965 a do sériovej výroby bol zavedený o rok neskôr. Ka-26 je vrtuľník kontajnerového typu s variabilným použitím. Napríklad v poľnohospodárstve podvesenín nádrže so zariadením mohol vykonávať postreky, ako aj aplikáciu sypkých hnojív. Jednoduchou montážou kontajneru alebo plošiny sa z neho stala sanitka, prepravník nákladov alebo montážou kontajneru kabíny pre cestujúcich taxík pre šesť osôb na vzdialenosť až 400 km. Ka-26 bol používaný v civilnom i vo vojenskom letectve, hlavne v ZSSR, v NDR, v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku, Benine, na Srí Lanke, používala ho aj Litovská polícia. Uvažovalo sa aj o jeho zavedení pre letecké práce v ČSSR, ale nakoniec dostali prednosť klasické lietadlá. Pre jeho dobré letové vlastnosti bol veľmi obľúbený medzi pilotmi. Jediným nedostatkom bol malý výkon motorov, čo bolo riešené jeho ďalším vývojom a montážou turbínových motorov (verzie Ka-126 a Ka-226).

 

Základné údaje Ka-26:

  • Posádka.........................................................1 / 2 (podľa činnosti)
  • Počet cestujúcich...............................................6 (v prípade podvesenia kontajnera pre cest.)
  • Dĺžka...............................................................7,75 m
  • Priemer rotorov..............................................13,00 m
  • Výška...............................................................4,05 m
  • Plocha rotorov.............................................265,5 m2
  • Prázdna váha.............................................1950 kg
  • Užitočné zaťaženie.......................................900 kg
  • Max. vzletová hmotnosť.............................3250 kg
  • Motory.....................................2 x M 14V-26 239 kw (320 hp)
  • Max. rýchlosť.................................................160 km/hod
  • Dolet..............................................................465 km
  • Dostup.........................................................3000 m
  • Zaťaženie rotoru..............................................12 kg/m2

 

Kamov Ka-26 (výr.č. 7404420):

Tento kus bol vyrobený v Kamovom závode v Kumertau v ZSSR v roku 1974. Následne dostal registráciu CCCP - 19425 a dostal štandardné bielo–modré sfarbenie a označenie spoločnosti Aeroflot. Po viac ako dvadsiatich rokoch služby ho v roku 1996 kúpila súkromná spoločnosť z Maďarska a stal sa ďalším v poradí z celkovo 125-tich kusov Ka-26 dodaných do Maďarska medzi rokmi 1970 – 1998. V Maďarsku ho pravdepodobne používali len veľmi krátko, resp. na náhradné diely, pretože okrem premalovania registračnej značky na HA-MCL a zmeny vlajky na chvoste na ňom zostalo pôvodné sfarbenie a vrtulník stál na dvore opravárenského závodu od konca 90.-tych rokov.

 

Renovácia:

Vrtulník bol v rozobratom stave privezený maďarským kamiónom 18.9.2006 bez dokumentácie a „vysypaný“ v hangári Aero Slovakia. Úplnosť dielov sa dala zistiť až počas rekonštrukcie. Informácie sa našli prevažne na internete a chýbajúce diely sa postupne priniesli z Maďarska alebo sa vyrobili v Aero Slovakia. Zložitý systém dvoch protibežných rotorov (nepoužívaný v Československu) bolo náročné poskladať. Prístrojovú dosku bolo treba doplniť o chýbajúce prístroje a obnoviť ruské popisky a interiér, keďže bolo rozhodnuté o navrátení pôvodného vzhľadu z čias služby v ZSSR. Presné umiestnenie znakov sa podarilo odhaliť pri odstraňovaní mnohých vrstiev farby z poťahu. Chvostové plochy boli značne poškodené a bolo nutné niektoré časti vyrobiť nové. Z motorov bol dodaný kompletný len jeden a ten druhý nekompletný bol tiež na rovnakú stranu. Zoznam je mimoriadne dlhý a nebyť práce pána Aurela Rumanovského za pomoci vedenia a kolektívu Aero Slovakia a.s. (Vlasto Holeš, Miloš Miklík), záchrannej služby ATE (p.Pavlovský, MUDr. Murgaš), a spolupracovníkov (Igor Rumanovský, p.Peller, p.Lieskovský,...), vrtulník Kamov Ka-26 CCCP-19425 by sa opäť 15.6.2007 nevrátil v plnej kráse.

MIĽ Mi – 2

 

Miľ Mi-2 je pokračovaním vývoja vrtuľníka Mi-1 s turbohriadeľovými motormi. Prvý let tohto stroja bol vykonaný v roku 1961. I keď sa jedná o konštrukciu zo ZSSR, bol vyrábaný výhradne vo WSK-PZL v Poľskom Swidniku. V rokoch 1962 až 1985 bolo vyrobených 7200 kusov, rôznych modifikácií. Vo vojenskom letectve bol vyzbrojený 57mm raketami a 23mm kanónom. V dopravnej verzii slúžil ako osobný, nákladný, sanitný, školný a existovalo mnoho iných špeciálnych verzií (aj pre poľnohospodárstvo). Používali ho štáty: Afganistan, Albánsko, Alžírsko, Bulharsko, Džibuti, Československo, Kuba, NDR, Etiópia, Ghana, Líbia, Lesotho, Kambodža, Maďarsko, Irak, Mexiko, Nikaragua, Barma, KĽDR, Poľsko, Rumunsko, ZSSR, Sýria, Peru a iné.

 

Základné údaje Mi-2:

  • Posádka.....1 alebo 2 piloti, až 8 cestujúcich
  • Záťaž .......dvaja ležiaci a dvaja sediaci pacienti, alebo 700kg vnútorného alebo 800kg vonkajšieho zaťaženia.
  • Priemer rotoru....................................................14,5 m
  • Plocha rotoru....................................................165 m2
  • Výška.................................................................. 3,75 m
  • Dĺžka s otáčajúcim sa rotorom ..........................17,4 m
  • Prázdna hmotnosť .........................................2380 kg.
  • Max. vzletová hmot.........................................3550 kg
  • Pohonná jednotka.......................... 2x turbohriadeľový motor PZL GTD-350, každý o výkone 295 kw.
  • Maximálna rýchlosť........................................ 210 km/h
  • Cestovná rýchlosť.......................................... 185 km/h
  • Dolet.............................................................. 420 km
  • ZDostup .......................................................3800 m

 

Mi-2 OM-PIS:

 

Renovácia:

Vrtuľník bol prevezený z letiska Nové Zámky do Nitry na jar roku 2008. Bol v pomerne kompletnom stave. Niektoré chýbajúce diely draku a prístrojového vybavenia boli doplnené a kabína dostala vybavenie pasažierskej verzie. Exteriér prešiel celkovou obnovou nástreku v pôvodných farbách prevádzkovateľa z prvej polovice 90. rokov.

Copyright© 2015   AERO SLOVAKIA a.s., letisko Janíkovce - NITRA.  All rights reserved.

Created by DF.